V angličtine existujú štyri základné typy podmienkových viet (conditionals), ktoré sa používajú na vyjadrenie rôznych úrovní pravdepodobnosti a časových vzťahov. Tieto štruktúry sú dôležité pre plynulé vyjadrovanie hypotetických situácií, pravidiel alebo možných dôsledkov.
Používa sa na vyjadrenie všeobecných právd, prírodných zákonov alebo pravidiel. Obe časti vety sú v prítomnom jednoduchom čase (present simple).
Štruktúra:
If + present simple, present simple
Príklady:
Nultý podmienkový spôsob sa dá nahradiť aj slovom when namiesto if, pretože opisuje fakty.
Používa sa na situácie, ktoré sú možné a pravdepodobné v budúcnosti. V hlavnej vete je často budúci čas (future simple).
Štruktúra:
If + present simple, will + infinitive
Príklady:
V hlavnej vete môžeme namiesto will použiť aj iné modálne slovesá, ako can, may, might, should.
Používa sa na vyjadrenie hypotetických alebo nepravdepodobných situácií v prítomnosti alebo budúcnosti.
Štruktúra:
If + past simple, would + infinitive
Príklady:
V neformálnej angličtine sa často používa was namiesto were, ale v akademickom písaní sa preferuje were pri všetkých osobách (If I were you…).
Používa sa na vyjadrenie hypotetických situácií v minulosti, ktoré sa už nestali.
Štruktúra:
If + past perfect, would have + past participle
Príklady:
Vyjadruje ľútosť nad minulosťou alebo premýšľanie o tom, čo by sa mohlo stať inak.
Kombinujú časti druhého a tretieho podmienkového spôsobu na vyjadrenie situácií, kde minulé udalosti majú dôsledky v prítomnosti.
Príklady:
Tieto vety ukazujú spojenie medzi minulosťou a súčasnosťou.